EÚ chce prejsť na obehové hospodárstvo.
V EÚ sa každoročne vyprodukuje viac než 2,1 miliardy ton odpadu. Aktualizáciou právnych predpisov o nakladaní s odpadom chce EÚ podporiť prechod na udržateľnejší model známy ako obehové hospodárstvo.
Čo presne ale obehové hospodárstvo znamená? Aké sú dôvody na túto zmenu a v čom spočívajú jeho výhody?
Čo je to obehové hospodárstvo
Obehové hospodárstvo je model produkcie a spotreby, v rámci ktorého sa veci bezhlavo nevyhadzujú, ale sa zdieľajú, požičiavajú, opätovne využívajú, opravujú a recyklujú dovtedy pokiaľ sa to dá. Týmto spôsobom sa zvyšuje životnosť produktov a znižuje odpad.
Ak nejaký výrobok dosiahne koniec svojej životnosti, materiály, z ktorých bol vyrobený, sa použijú na výrobu nových vďaka recyklácii. Niektoré môžu byť používané znovu a znovu, čím sa vytvárajú ďalšie hodnoty.
V porovnaní s tradičným tzv. lineárnym hospodárstvom, kde funguje schéma „vezmi-urob-spotrebuj-odhoď“ sa opiera o veľké množstvo lacných a ľahko dostupných materiálov a energie.
Súčasťou modelu obehového hospodárstva sú aj opatrenia proti plánovanému opotrebovávaniu. Európsky parlament viackrát volal po ich zavedení.
Prečo potrebujeme prechod na obehové hospodárstvo a výhody s tým spojené
Ochrana životného prostredia
Znovuvyužívanie produktov a ich recyklácia napomáhajú pri znižovaní využitia prírodných zdrojov, narúšaní prostredia a napomáhajú v znižovaní straty biodiverzity.
Ďalšou výhodou obehového hospodárstva je znižovanie celkových ročných emisií skleníkových plynov.
Vytváranie efektívnejších a udržateľnejších produktov od začiatku výroby môže napomôcť k zníženiu energetickej a surovinovej spotreby, keďže podľa odhadov viac ako 80 % dopadu výrobku na životné prostredie sa dá určiť počas dizajnovania v počiatočnom štádiu.
Obaly sa tiež stávajú rastúcim problémom, každý Európan vygeneruje v priebehu roka okolo 190 kg obalového odpadu. Cieľom je riešiť nadmerné množstvo obalov a zlepšiť dizajn obalov tak, aby bohli byť znovupoužité a zrecyklované.
Znižovanie závislosti na prvotných surovinách
Svetová populácia rastie a s ňou aj dopyt po surovinách. Ponuka kľúčových surovín je však obmedzená.
Obmedzené dodávky tiež znamenajú, že niektoré krajiny EÚ sú závislé od iných krajín, pokiaľ ide o suroviny. Podľa agentúry Eurostat, každý Európan v priamere spotreboval v priemere 14,9 tony prvotných surovín.
Celková hodnota trhu prvotných surovín (import aj export) medzi EÚ a zvyškom sveta bola 165 miliárd eur. EÚ stále dováža viac surovín ako je jej vývoz a tento deficit tvoril 29 miliárd eur.
Recyklácia surovín prináša so sebou riziká spojené s dodávateľskou sieťou, ako je napríklad fluktuácia cien, dostupnosť a závislosť od dovozu.
Toto je naviac viditeľné pri tzv. kritických surovinách, ktoré sú potrebné pri produkcii technológií potrrebných na dosiahnutie klimatických cieľov, akými sú batérie a elektrické motory.
Tvorba pracovných príležitostí a úspora pre spotrebiteľov
Prechod na obehového hospodárstvo má potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť, stimulovať inovácie, podporiť ekonomický ras a vytvoriť pracovné príležitosti (700 000 pracovných miest v EÚ do roku 2030).
Zmena dizajnu materiálov a výrobkov s ohľadom na obehové hospodárstvo môže tiež napomôcť inováciám v rôznych sektoroch ekonomiky.
Obehové hospodárstvo zároveň ponúka spotrebiteľom trvácnejšie a kvalitnejšie výrobky, ktoré šetria ich peniaze a zvyšujú kvalitu života.
Čo robí EÚ, aby sa stalo jej hospodárstvo obehovým?
Európska únia chce do roku 2050 vybudovať obehové a klimaticky neutrálne hospodárstvo. Na dosiahnutie tohto cieľa zaviedla EÚ v posledných rokoch mnoho nových opatrení na zníženie množstva odpadu a zvýšenie udržateľnosti výrobkov.
Nové alebo aktualizované právne predpisy sa týkajú ekodizajnu, obalov, ekologického čistenia, práva na opravu, odpadového hospodárstva a ďalších kľúčových oblastí.
